Zo života kočovníkov

Kalumet

   Ami 
1.Boľavé nohy a cesta vpred sa plazí,
  vandrujú mnoho dní krajinou.
  To sucho v krku a drsný výraz tvárí,
  obdarení krvou Románov.
   Dmi         Ami 
R:Pýtal som sa ich sto ráz,
    G                 Ami 
  kde je peklo a kde raj,
   Dmi  Bb         Ami 
  len r az mi však odvetili:
    H                              E 
  "Tulácky širák,si chráň, vždy chráň!"
2.Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne,
  hrivy koňov vetrom vlajúce.
  Smäd po nových cestách utopili v diaľke,
  na návraty nebol nikdy čas.
R:Rozumeli reči skál
  aj tichu plání pred sebou,
  mnohokrát už nemali síl,
  smiechom liečili svoj žiaľ, svoj žiaľ.
3.Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj,
  pieseň voňajúca pahrebou,
  dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou,
  dravá láska, spánok nad ránom.