Vlk

Kalumet

   Ami 
1.Vietor zosilnel a oheň iba tlel, iba tlel,
   Emi                                      Ami 
  konáre stromov sa podobali rukám mŕtvych tiel,
  noc mala chladný dych a voňala napätím, napätím,
  Emi                       Ami 
  a dusivé ticho nikto nerušil.
         D                   Ami     Dmi            Ami 
  Tma striedala sa len s temnotou a ráno bolo najďalej,
  D                  Ami 
  iba mesiac žiaril divným svitom
      E                             Ami 
  a pretínal môj sen, pretínal môj sen.
2.Náhle som zmeravel, blízko sa pohol tieň, pohol tieň,
  ten vlk stál pri mne a od chladu sa chvel,
  zuby ako z mliečnej hmly, v očiach divý lesk, divý lesk,
  keď clivo zavyl, nebom sa mihol blesk.
  Krv zanechával v svojej stope, niekto mu ublížil,
  od tuláka čakal pomoc v chvíli,
  keď sám už nemal síl, sám už nemal síl.
3.Bolo vidno, že má hlad, dávno nič neulovil, neulovil,
  a tak som vlastnú stravu na dva diely rozdelil,
  na vďaku vlčich očí nikto z vás by nevsadil, nevsadil,
  no dravec stráca krutosť, keď človeku uverí.
  Ten vlk sa potom túlal so mnou po ďalekých prériách,
  lepšieho priateľa v tomto kraji
  som nemohol mať, som nemohol mať.